História fotografie: Zrodenie fotografie

Posledné komentáre

Partneri objektivom.sk

BLESKOVKY

TIPY A TRIKY

História fotografie: Zrodenie fotografie

Fotoškola - História fotografie

Napísal Iva Osuská PHOTO ACADEMY

Piatok, 04 September 2009 15:19

sep

Ked sa chceme dostať na úplný začiatok musíme ísť ďaleko do staroveku a to priamo za Aristotelom(384-322p.n.l). Ten ako prvý zaznamenal jav kedy pri čiastočnom zatmení slnka, ktoré škármi medzi listami stromu a otvormi v sieti vrhalo na zem svoj obraz. Taktiež si povšimol že, čím je otvor menší tým je obrys obrazu ostrejší.

foto

Daľší významný predstaviteľ, ktorý sa zaoberal camerou obscurou je maestro Leonarda Da Vinci(1452-1519). V zachovaných zápiskoch opisuje prácu s camerou obscurou, ako pomocou malého otvoru v tmavej miestnosti možno získať obraz vonkajšieho prostredia. Kedže písal zprava doľava a v starom nárečí, jeho texty boli rozlúštené až v 18. stor.

Prvý zverejnený opis o camere obscure bol zverejnený roku 1521 žiakom práve spomínaného Leonarda , Cesare Cesarino. Prvé vylepšenie na seba nenechalo dlho čakať.Girolamo Cardano(1501-1576)odporúča dať do otvoru dvojvydutú šošovku. Meno totho vynalezcu si mnohí spoja s automobilom. Áno, správne, je to ten pán, ktorý vymyslel kardan, kardanový kĺb.
O daľších pár rokov jeden z učňov odporúča vmontovať do otvoru camery obscury ďalekohlad s viacerými spojnými šošovkami. Dlho ho mylne považovali za vynálezcu C.o.

Jedným z pokrokov bolo vynájdenie clony. Benátsky humanista Daniello Barbaro uverejnil svoje myšlienky v knihe La practica perspektíva -„...do zatemnenej miestnosti treba vložiť sklo z okuliarov aké potrebuje starý pán...“, sklo šošovky musí byť zakryté v takej miere, aby ostal voľný len malý otvor v strede. A clona bola na svete.
Postupne zatemnené miestnosti uspokojovali čím daľej tým menej a časom slúžili už len ako atrakcia. V našich neďalekých končinách pán menom Rudolf Skopec produkuje kresbu pavilónovej camere obscure v zámockom parku v Krompachoch (píše sa rok 1831). Myšlienku prenosnej kamery ako prvý realizoval Johannes Kepler. Používal ju pri svojich zememeračských prácach. Odporúča dať pred objektív clonu, ktorá by zabránila pred prílišným žiarením „z neba alebo zo vzduchu“ teda použiť slnečnú clonu.

V roku pána 1840 Jozef Maximilián Petzval (1807-1891) vymieňa šošovku navrhnutú Charlesom Chevalierom za objektív so svetelnosťou 1:3,5. Konštruoval ho pre daguerrotypické aparáty. Petzval nielenže zostrojil prvý fotografický objektív ale je taktiež autorom vedeckej metódy podľa ktorej sa vypočíta.
V roku 1686 už existovalo viacero typov prenosných komôr. Pri týchto kamerách však bolo samozrejme potrebné, ba nevýhnutné, ručné kreslenie spojené so štipkou talentu.

Na rad sa dostali prvé chemické pokusy a výskumy zamerané na to “ako zachytiť to, čo vidíme „. Fotografický obraz je založený na prírodných zákonoch. Reakcie, s ktorými sa každodenne stretávame (pôsobením svetla veci žltnú a tmavnú, striebro čiernie a pod.) tvoria základ fotografického vzniku obrazu. Zo začiatku sa tomu však nepripisoval žiadny veľký význam. Ešte v 17. storočí bolo domienkov, že striebro čiernie vplyvom vzduchu.
Carl Wilhelm Scheele (1742-1786 ) začal ako jeden z prvých experimentovať s chloridom strieborným. Zistil, že fialové lúče spektra spôsobujú sčernanie chloridu strieborného rýchlejšie ako ostatné. Zverejnil i ďalší svoj poznatok, že chlorid strieborný sa v čpavku nerozpúšťa.
Thomas Wedgwood sa pokúšal vytvoriťobraz fotochemickým spôsobom. Rastliny, hmyz kládol na papier alebo kožu, ktoré boli napustené roztokom dusičnanu strieborného. Predmety kopíroval na dennom svetle niekoľko minút.Vzniknuté obrazy - fotogramy pozoroval len pri svetle sviečky, ktoré časom aj tak sčernali. Wedgwood asi nevedel o Scheeleho poznatku, že v čpavku sa neosvetlený chlorid strieborný rozpúšťa a to zabráni sčernaniu častí, ktoré ostali biele.
Joseph Nicéphore Niépce (1765-1833) odštartoval svoje prvé pokusy s vytváraním obrazu pomocou fotochemickej cesty ešte za pobytu na Sardínií, kde bol na vojenskej expedícií s bratom. S camerou obscurou vytváral na citlivý papier obrazy malého rozmeru 3x3 cm. No opäť ako Wedgwood ich nevedel ustáliť. Niépce teda zanecháva práce s chloridom strieborným a berie do rúk iné látky citlivé na svetlo ako je asfalt, ktorý pôsobením svetla tvrdne.

foto

Najstaršia zachovaná fotografia pochádza z roku 1826 je na nej Niépceho statok v Gras. Fotografia má rozmer 16,3x20,3 , podklad tvorí cínová doska pokrytá asfaltom, expozícia trvala asi 8 hodín. . Onedlho podpisuje Niépce dohodu s Daguerom na zdokolnalení svojho vynálezu.
Louis Jacques Mande Daguerre(1778-1851) bol svojho času známy parížsky maliar a divadelný podnikateľ. Scény pre svoju Diorámu maloval pomocou Camery obscury. Chcel ich zachytiť aj pomocou chémie, čo mu však dlho nevychádzalo. Až v roku 1835 sa mu podarilo exponovať, a ešte latentný obraz vyvolať parami ortuti.O pár rokov na to prišiel na fixačné účinky kuchynskej soli. Niépceovu účasť na vynáleze zamlčal a svojim obrázkom dal meno daguerotypy. Princípom daguerrotypie je postriebrená medená doska, ktorá sa scitlivý parami jódu, exponovaná snímka sa vyvolá parami ortuti a ustáli v kuchynskej soli. Takýto obraz disponuje bohatou kresbou v detailoch a bohatými poltónami. Nevýhodou je vysoká citlivosť na dotyk a iné vplyvy. V roku 1839 prevzal francúzky štát vynález daguerrotypie a odovzdal ho svetu.

foto

K ďalším čo prispeli ku rozšíreniu obzoru v oblasti fotografie patrí Wiliam Henry Fox Talbot. Na scitlivený papier kládol rastliny, perie a iné predmety. Tie osvetloval a tak získaval ich negatívne obrazy, inak povedané fotogramy. Podstatou bolo rozčlenenie procesu na 2 fázy, a teda vyhotovenie negatívu a za druhé vyhotoviť z negatívu pozitív. Princíp spočíval v tom, že negatívny papier spriesvitňoval voskom a kopíroval pri dennom svetle na chlorostrieborný papier pokial nesčernal.Výhodou bolo, že umožňoval neobmedzený počet kopií. Tento postup nazaval kalotypia a neskôr sa začal používať tiež názov talbotypia. No nenašlo sa vtedy mnoho ľudí, ktorí by ocenili Talbotov postup.
Frederick Scott Archer(1813-1857) opisuje kolódiový alebo mokrý proces. Kolódium, spojivo medzi chemikáliami, leje na sklenenú dosku. Takáto doska sa musela exponovať ešte za mokra. Tonálna pestrosť a kresba v detailoch sa vyrovnala daguerrotypom. Proces bol však náročný a celé laboratórne vybavenie musel fotografista nosiť so sebou. Laboratória sa nosili na chrbáte alebo na vozoch ťahanými koňmi. Myšlienka prenosnej kamery je však už nablízku... Fotografia radikálne zasahuje do života človeka.Umožnila poznať nepoznané.

Autor: Iva Osuská PHOTO ACADEMY s.r.o.

Spoločnosť PHOTO ACADEMY, s.r.o. v tejto súvislosti pripravila aj zaujímavé prednášky: Večery s dejinami fotografie.
V snahe prinášať Vám nové informácie a ponúknuť nadšencom fotografie priestor pre výmenu skúsenosti a osobné stretnutia, otvárajú celoročný cyklus venovaný dejinám fotografie. Iva Osuská Vás prevedie v pútavých prednáškach od zrodu fotografie až po súčasnosť.
Stretnutia budú s mesačnou pravidelnosťou. Vo štvrtok od 16.00 hod do 20.00 hod s nasledujúcou štruktúrou:
16.00 – 17.30 hod voľná debata, možnosť konzultácii prinesených fotografii s lektorkou Ivou Osuskou
17.30 – 19.00 hod pútavá prednáška na danú tému
19.00 – 20.00 hod voľná debata

Viac informácii o prednáškach