Dizajn, ergonómia a ovládanie

Keď som chytil 7D do ruky, hneď mi bolo jasné, že je to poriadny kus zrkadlovky. Kvalitné, utesnené telo, ktoré okamžite padne do ruky je pogumované na patričných miestach. Vzadu zaujme rozmerný displej s VGA rozlíšením (nenechajte sa zmiasť marketingovým údajom o vyše 900 tisíc obrazových bodoch. Už dávno je tento údaj trojnásobkom skutočného rozlíšenia, keďže sa počíta každý pixel z RGB farieb). Čo musím tiež pochváliť je rozmerné koliesko, ktoré slúži na kompenzáciu expozície, nastavovanie hodnôt alebo prezeranie fotiek. Nad ním je navigačný joystick pre pohyb v menu či napr. výber zaostrovacích bodov. Nad joystickom zas kombinácia prepínača Live View/Video režimu v strede s tlačidlom na jeho zapnutie a vypnutie. Vpravo pod palcom sú komfortne umiestnené tlačidlá pre spustenie zaostrovania (bez merania expozície), uzamknutie expozície a tlačidlo pre výber zaostrovacieho bodu/oblasti. Na ľavej strane je šikovné tlačidlo pre jednorazové snímanie do RAW formátu, novinkou je tlačidlo Q, ktoré vlastne kopíruje funkciu QuickNavi zo zrkadloviek Sony. Teda jedná sa o aktiváciu zadného stavového displeja, kde joystickom vyberiete funkciu a kolieskom zmeníte hodnotu. Pre detailnejšie nastavenia stačí stlačiť tlačidlo OK a zobrazí sa podmenu s podrobnosťami. Nakoniec nasledujú tlačidlá pre vstup do menu, výber režimu spracovania obrazu (klasický, živý, portrét a podobne), prezeranie fotografií a mazanie. Zadnej stene teda niet čo vyčítať a môžem ju len pochváliť.



Na hornej stene vľavo nájdete kruhový volič, okolo ktorého je prepínač pre zapnutie zrkadlovky. Že sa jedná o profesionálnejší stroj je zrejmé aj z možností samotného kruhového voliča, kde nenájdete žiadne predvolené režimy, iba plne automatický režim, CA režim (čo je vlastne tiež automatika, ale s pár možnosťami naviac, potom klasické režimy PSAM (v terminológii Canonu P TV AV M), režim Bulb pre tak dlhé snímanie, ako dlho budete držať spúšť a potom sú tu tri pamäťové banky, kde si môžete nastaviť vlastné hodnoty, napr. pre portrét, krajinu a podobne. Nad hľadáčikom sú klasické hot shoe sánky pre externý blesk a k tomu aj vstavaný blesk, ktorý ponúka niečo, čo doteraz Canon neponúkal. A to bezdrôtové ovládanie viacerých bleskov z radu Speedlite. Externé blesky môžu fungovať v režime TTL s meraním expozície, no z vlastných skúseností musím povedať, že prakticky vždy je potrebné nastaviť kompenzáciu blesku do mínusu. V tomto je konkurencia od Sony a hlavne od Nikonu ďalej. Každopádne na prvý pokus je celý tento systém aj tak veľmi dobre prepracovaný. No a dostávame sa k pravej časti hornej steny. A tu si dovolím kritiku. A začnem hneď od spúšte. Namačknutie je ešte v poriadku a spätná väzba je výborná. Horšie to je s domačknutím spúšte. Príliš vysoký zdvih, veľký odpor a neistota úplného domačknutia ma ani po hodinovom fotení akčnejších historických slávností na trenčianskom námestí nepresvedčili. Naviac práve kvôli veľkému odporu ma po hodine už celkom statočne bolel ukazovák. Hneď vedľa spúšte je tlačidlo M.Fn, ktoré si môžete nastaviť ako chcete, štandardne slúži v kombinácii s tlačidlom pre výber zaostrovacieho bodu na výber režimu zaostrovacích bodov (1 bod, bodová zóna, rozšírený kríž alebo automatický výber). A teraz si predstavte situáciu, že jedným prstom pravej ruky stlačíte toto tlačidlo hore, druhým prstom (prakticky iný prst ako palec vzadu nedokážete použiť, inak je už fotoaparát na zemi) stlačíte tlačidlo výberu zaostrovacích bodov a tretím prstom sa musíte dostať na koliesko pri spúšti, ktoré je teda hneď pri tlačidle M.Fn. Ak by bol fotoaparát aj s objektívom ľahký, nebol by to až taký veľký problém. Ale v tejto triede budete mať väčšinou drahšie a hlavne ťažšie objektívy a prakticky aby ste si nevykrútili ruku, musíte dať fotoaparát preč od oka. To isté platí aj o tlačidlách nad horným stavovým displejom. Keby menili menej podstatné funkcie, nebol by to až taký problém. Lenže tu sa jedná o tlačidlá pre nastavenie ISO, vyváženie bielej, meranie expozície a podobne. Naviac narozdiel od konkurencie predným kolieskom nastavujete pri držaním rovnakého tlačidla ISO a zadným kolieskom kompenzáciu expozície blesku. A aby toho nebolo málo, v mojom prípade dosť často používaná zmena merania expozície a vyváženie bielej v jednom tlačidle je už moc ďaleko pre ukazovák, takže pre ich nastavenie som musel dať ruku preč z gripu. Našťastie celé to zachraňuje spomínané tlačidlo Q. Nastavovanie cez veľký zadný displej je omnoho komfortnejšie. Škoda len, že nedosahuje rýchlosti nastavovania priamo cez tlačidlá na tele fotoaparátu, ako to má konkurencia.
Celkovo je teda ovládanie na tom dobre. Pre majiteľov starších Canonov bude na tom ovládanie priam výborné. No v porovnaní s konkurenciou (hlavne Nikon) tú nájdeme ešte priestor pre zlepšenie, aj keď sa jedná už len o oblasť okolo spúšte.

Funkcie a vlastnosti

7D je jedným slovom rýchlik. Canon prišiel s novým 19 bodovým zaostrovaním. Všetky body sú krížové, neuveriteľne rýchle a výborne rozmiestnené. Naviac je tu možnosť sledovať zaostrený objekt. Na druhej strane mohlo to byť aj lepšie. Spomínaný Nikon D300s je v tomto stále kráľom. Ale tak či onak som nemal ani raz problémy so zaostrovaním ani na rýchlo sa pohybujúce kone a celkovo bola radosť pozerať sa cez veľký a jasný hľadáčik so 100% pokrytím. Apropo hľadáčik. Ako je u Canonu zvykom, vidíte v ňom aj hodnotu ISO.
Rýchlosť si užijete aj pri sériovom snímaní 8 obr./s. V tejto triede najrýchlejšie snímanie (D300s ponúka 5 a až v prípade použitia battery gripu 8) ponúka skvelé možnosti pri fotení akčných fotografií.
Srdcom celého fotoaparátu je ale 18 MPx snímač o veľkosti APS-C. Ak teraz bude niekto 7D vyčítať, že to nie je full frame, tak si len zbytočne hľadá zámienku. Ak chcete full frame, je tu predsa 5D Mark II. 7D má za cieľ vyplniť medzeru medzi 550D a 5D Mark II a v podstate vylepšiť dosluhujúci 50D. Tento snímač nájdete aj v 550D a jedná sa o skutočne vydarený CMOS snímač, ktorý ponúkne čisté snímky až do ISO 1600. Popravde šum sa objavuje už pri ISO 400, ale až do hodnoty 1600 je nerušivý a ani pri veľkých výtlačkoch nebude na prekážku. Od ISO 2000 hore sa však už človek musí pripraviť na to, že výhodnejšie bude fotiť do formátu RAW a šum odstraňovať dodatočne pre dosiahnutie tip-top výsledkov. Je to daň za vysoké rozlíšenie na snímači o veľkosti APS-C. Ale aby sme sa zas zle nechápali, až po ISO 3200 je šum stále v norme. Až ISO 6400 a 12800 sú hodnoty, ktoré prinášajú so sebou aj stratu jemnejších detailov a vyblednutie farieb.

Kvalita obrazu

Canon bol na tom s kvalitou obrazu nielen v oblasti zrkadloviek vždy veľmi dobre. A zrkadlovky od Canonu sú známe tým, že štandardné farebné podanie je vždy o niečo živšie a sýtejšie než realita. Inak tomu nie je ani v tomto prípade. Hlavne červenú farbu vie zvýrazniť, niekedy možno aj viac, než by sa patrilo. Našťastie toto sú veci, ktoré okamžite upravíte tlačidlom hneď pod menu. A samozrejme toto všetko platí len vtedy, ak fotíte do JPG. Celkovo režimy spracovania fotografie ponúkajú množstvo nastavení a po ich doladení som často nemal ani potrebu fotiť do RAW, pretože výsledky boli veľmi kvalitné. Dynamický rozsah patrí k špičke v tejto triede a naviac sa dá ešte zvýšiť použitím voľby “Highlight tone priority”, kedy sa nájde nejaký ten detail naviac aj v najsvetlejších častiach fotografie. Občas sa mi ale stalo, že fotoaparát mal tendeciu fotografiu prepáliť, takže pre isotu som skoro vždy fotil s kompenzáciou expozície -0,3 až -0,5 EV. Ale toto býva problémom aj u množstva iných zrkadloviek, takže po tých rokoch skúseností to ani nepovažujem za chybu.
Ešte k samotnému snímaču. Napriek tomu, že sa používa aj v lacnom Canone 550D, nejedná sa o žiaden lacný snímač. Pri tak vysokom rozlíšení už treba dbať aj na výber objektívov, pretože nie každý objektív je schopný dodať potrebné množstvo detailov tomuto snímaču. Kupodivu objektív 70-200mm f4 L bol miestami na tento snímač už krátky a bolo potrebné viac pricloniť. Správne skombinovanie objektívu s fotoaparátom sa tak stáva v tomto prípade už tak trochu alchýmiou.
Ak však nechcete hneď investovať nemalé peniaze do poriadneho objektívu, celkom vydarený je aj kitový objektív 18-135mm f3,5-5,6. Narozdiel od podobného kitového riešenia od Nikonu sa jedná o pomerne kvalitný objektív, ktorý je optimalizovaný aj pre tento snímač. Samozrejme netreba od neho čakať žiadne zázraky, ale ako univerzálny objektív pre začiatky s Canonom 7D sa oplatí.

Video

Ani 7D nechýba video režim. Full HD rozlíšenie pri 30 fps znie isto lákavo, rovnako ako aj vstup pre externý mikrofón. Bohužial tak ako všetky ostatné zrkadlovky s videom, aj 7D má stále detské chyby. Za prvé je to známy “želé” efekt pri vodorovnom pohybe (či už fotoaparátom, alebo napr. prechádzajúcim autom). Za druhé je to absencia automatického ostrenia počas záznamu. Hlavne v spojení s ultrazvukovými motormi v objektívom by to bola konečne “killer feature” pre video v zrkadlovkách. Takto je manipulácia s objektívom počas natáčania stále krkolomná a obraz je zbytočne roztrasený. Toto je však chyba akejkoľvek zrkadlovky s videom, ktoré sú aktuálne na trhu, s výnimkou noviniek Sony A33 a A55. Inak je kvalita videa na vysokej úrovni a v prípade pripojenia mikrofónu dosiahnete aj kvalitný zvuk. Takže experimentovaniu sa medze nekladú.

Záver

7D je prvotinou Canonu v tomto polo-profesionálnom segmente zrkadloviek. A vo väčšine parametrov konkurenciu prekonáva. Škoda len tých pár tlačidiel okolo spúšte. Avšak aj na to sa dá zvyknúť. Celkovo je teda Canon EOS 7D ideálnym fotoaparátom pre ľudí, ktorí chcú mať po ruke veľmi rýchly fotoaparát s kvalitným snímačom. Konkurencia síce nespí, ale zatiaľ je 7D na vrchole v tejto kategórii.

Galéria

Viac informácií o fotoaparáte môžete získať na stránkach spoločnosti Canon, ktorej ďakujeme za požičanie testovaného modelu.

Komentáre

Pridať Nový

3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved."